Tvar a anatómia
Pes je v podstate poľovné zviera: vytrvalé, trpezlivé, inteligentné a rýchlonohé. Najmä však je to zviera spoločenské, ktoré sa nevyhýba iným tvorom, vôbec nie je panovačné, ak odhliadneme od jeho vzťahu k mačkám. Tieto vlastnosti jasne badáme už v správaní svoriek divých psov, ktoré spolupracujú pri spoločnom love a zároveň využívajú dospelé jedince, nezúčastnené na love, aby strážili šteňatá.
Rod psov, do ktorého patria líšky, šakaly a vlky, ni je biologicky presne vymedzený. Jeho vysoká prispôsobivosť a mnohostranné využitie boli hlavnými činiteľmi, ktoré mu zabaezpečovali široké prežitie. Nesmieme však strácať zo zreteľa ani niektoré vlastnosti telesnej sústavy psa, ktoré prispievajú k jeho životaschopnosti a ktoré sú vlastné dingovi i jazvečíkovi, čivavovii kokeršpanielovi.
Pohybové schopnosti
Vieme, že najrýchlejší cicavec na svete je gepard. Na krátke vzdialenosti dosahuje rýchlosť až do 129 km/h. Najrýchlejší členovia rodu psov podobné výsledky nedosahujú, hoci vlk vyvinie rýchlosť asi 56 km/h; plemená chrtov najmä na pretekoch sa približujú k rýchlosti 70 km/h.
Ale poľujúce zviera neraz prekonáva dlhšie vzdialenosti. Práve tu sa zúročuje psia húževnatosť. Africké divé psy si navzájom určujú rýchlosť: niektoré sa chvíľu držia vzadu, iné vyrážajú dopredu. Keď sa bežci na čele unavia premiestnia sa na ich miesto psy, ktoré zaostávali, a tak svorka udržiava rýchlosť. Dlhým prenasledovaním môžu tieto psy uštvať a zabiť leva.
Vo vode sa pes spravidla správa iba ako priemerný plavec: podľa jeho vesliarskeho ťahu pomenovali nedokonalý plavecký štýl.
Zmysly
Pes má tie isté zmysly ako človek, ale výrazne sa odlišujú svojou účinnosťou. Vyplýva to z rozdielnych potrieb predkov psa a predkov človeka.
Čuch
Psy majú vynikajúci čuch. Hoci medzi jednotlivými plemenami i medzi jedincami v rámci jedného plemena existujú rozdiely, čuchové orgány psa sú znamenité a podstatne (až milión ráz) lepšie ako čuchové orgány človeka. Iba úhory majú lepší čuch ako psy; motýlí čuch pokiaľ ide o citlivosť, je približne rovnaký, ale použiteľný na oveľa väčšiu vzdialenosť. Vo Francúzsku a v Taliansku sa psy používajú na vyhľadávanie hľuzoviek, ktoré rastú až 30 cm pod zemou; v Holandsku a v Dánsku psy zisťujú praskliny na plynovom potrubí. Psy registrujú pachy citlivejšie než najdokonalejšie prístroje, a preto pomáhajú pátrať po výbušninách, drogách i ľuďoch. Ako sú to schopné?
Pachy sa skladajú z molekúl chemických látok, ktoré sa vznášajú vo vzduchu. Keď sa tieto pachy dostanú v nose na špeciálnu čuchovú membránu, nervové podnety sprostredkúvajú do príslušnej časti mozgu "pachovú informáciu". Dokonale vyvinuté čuchové centrum psa je oveľa väčšie ako čuchové centrum človeka. Čuchová plocha v nose dospelého človeka je približne 3 cm², kým v priemernom nose psa tvorí takmer 130 cm². Je usporiadaná vo vrstvách, ktoré pachy z vdychovaného vzduchu filtrujú. V súlade s touto štruktúrou sa preto psom vyvinuli dlhé ňucháče (s výnimkou niektorých nových "umelých" plemien). Pes na čuchovej memebráne má tiež oveľa viac senzorických buniek než človek. Človek máva päť miliónov senzorických buniek. Jazvečík ich má 125 miliónov, foxteriér 147 miliónov a nemecký ovčiak 220 miliónov.
Pri ňuchaní pomáha psovi vlhký nos: rozpúšťa poletujúce molekuly, privádza ich do styku s čuchovou membránou a odstraňuje staré pachy. Pomáha aj pigment, hoci mechanizmus jeho pôsobenia sa zistiť nepodarilo. Pigment sa nachádza v senzorických bunkách, ale i v ich okolí: nosové membrány psa sú tmavé a čierny pigment vo výstelke nosa azda tiež má svoju zásluhu na účinnosti psieho čuchu.
Stopárske psy využívajú skutočnosť, že tak ako odtlačky prstov, aj pach každého človeka je jedinečný. Pes spoznáva "pachový obraz" danej osoby. Závery si robí podľa vyparovania rozličných čiastočiek pachu. To mu umožňuje pobehnúť niekoľko metrov v stope, zaregistrovať v pachovom obraze zmeny a určiť, ktorým smerom sa hľadaná osoba uberala.
Nos
Vlhkosť nosa je udržovaná výlučkami špeciálnych buniek, ktoré sa podráždia pri zachytení nového pachu. Pach prezentovaný malými čiastočkami je výlučkami rozkladaný a privádzaný k čuchovým bunkám.
Chuť
Chuť v porovnaní s človekom sa u psa vyvinula pomerne slabo. Pravdepodobne je to spôsobené tým, že psy - na rozdiel od predkov človeka, vegtariánskych primátov, ktoré majú naporúdzi pestrý výber potravy - sú napospol mäsožravce, ktoré si predovšetkým svoju obeť vytipujú; a zjedia to, čo si ulovia.
Zrak
V tme vidia psy lepšie ako človek čiastočne preto, lebo ich sietnica je z prevažnej časti pokrytá tyčinkami citlivými aj na malé množstvo svetla, a tiež preto, lebo svetlo odrážajúca vrstva (tapetum lucidum), nachádzajúca sa pod tyčinkovými bunkami, odráža "sústredené" svetlo naspäť cez ne. Toto napomáha divým psom loviť aj za slabého svetla. Ďalšou výhodou pri lovení je aj čiastočná citlivosť ich zraku na pohyb v diaľke. Nepohybujúce sa objekty rozoznávajú pomerne zle, čo môže u niektorých vyvolávať dojem nemotornosti.
- Pes má širšie zrakové pole než človek, lebo oči má zasadené viac do boku. Zrakové pole siaha od 200° u ploskonosých plemien až po 270° u dlhonosých plemien - v porovnaní so 100° u človeka. Psy zaostávajú za človekom pri zaostrovaní zraku na predmety v tesnej blízkosti, ako aj pri odhade vzdialenosti, lebo majú menšie pole binolulárneho videnia.
Oko
Vo svojej základnej štruktúre je oko psa veľmi podobné ľudksému oku, ale je tu niekoľko rozdielností, ktoré spôsobujú, že pes má iný spôsob a rozsah videnia. Oko je rozdelené šošovkou na dve hlavné časti. Rovnomerne s rastom psa sa zväčšuje aj šošovka. Zdrojom jej rastu je živá hmota okolo nej , ktorá sa nazýva šošovkové puzdro.
Psie oko je zložené z troch vrstiev. Spredu prvá je beľmo, druhá živnatka a tretia sietnica. Beľmo má vpredu priesvitnú časť - rohovku. Uvea (prostredná vrstva očnej gule) má tri časti - cievnatku, dúhovku a riasnaté teliesko. Cievnatka pozostáva z odrazovej vrstvy nazvanej tapetum.
Dúhovka (kruhový sval), ktorá je ovládaná nervovým systémom, reguluje množstvo svetla vstupujúceho do oka podobne ako clona na fotoaparáte. Riasnaté teliesko (tkaninový kruh za dúhovkou) je miestom, na ktoré sa pripína podporné tkanivo držiace a pohybujúce šošovkou. Má dôležitú úlohu pri zaostrovaní obrazu na sietnici a vylučuje tekutinu, ktorá vyživuje rohovku.
Sietnica je na svetlo citlivá vnútorná vrstva oka. Pozostáva z dvoch typov fotocitlivých buniek - tyčiniek a čapíkov. Tyčinky sú veľmi citlivé na svetlo a fungujú dobre pri nízkej úrovni svetla. Rozpoznávajú len čiernu a bielu farbu. Čapíky fungujú len pri dobrom svetle a rozlišujú aj ostatné farby. Sietnica u psa má asi len 5 % buniek typu čapíkov a ostatné sú tyčinky, takže pes je pravdepodobne farboslepý. Rozoznáva čiernu, bielu a odtiene sivej farby.
Očné viečka u psov majú niekoľko špeciálnych úloh. Pod vrchným viečkom je slzná žľaza, ktorá nepretržitým produkovaním sĺz zvlhčuje rohovku, čím ju chráni pred vyschnutím, a tým aj pred zapálením. Aby sa zabránilo stálemu stekaniu sĺz, má pes zvláštny odvodňovací slzný systém. Vrchné aj spodné viečko majú krátke kanáliky vo vnútornom kútiku oka. Tieto dva kanáliky sa spájajú do jedného (pre každé oko zvlášť) slzného kanálika, ktorý odvádza slzy do nosnej dutiny. Zablokovanie týchto kanálikov môže spôsobiť mnoho problémov, ktorým treba venovať veľkú pozornosť.
Psy majú mihalnice na vrchnom aj spodnom viečku. Ak sú mihalnice nasmerované nesprávne, môžu poškodiť oko. Deformácie mihalníc, ako vchlípenie a vychlípenie sú viac-menej bežné. U niektorých plemien sa však vyskytujú častejšie než u iných.
Psy majú na každom oku tretie viečko známe ako žmurkacia blana. Obyčajne býva ukryté pod spodným viečkom a viditeľný je len jeho sfarbený okraj v kútiku oka pri nose, hoci u niektorých plemien nápadne vyniká. Blana pracuje ako stieračka oka - je ochranným mechanizmom a odstraňuje cudzie predmety z oka. Ak je oko náhle vtiahnuté do svojho puzdra, alebo sa vekom alebo chorobou stane nefunkčným, blana sa zvýrazní. Náhle zvýraznenie blany je príznakom choroby alebo bolesti. Vtedy je dôležité pozorovať, či sa nevyskytujú aj ďalšie príznaky choroby.
Sluch
Sluch psov je vynikajúci. Hoci niektoré plemená majú sluch lepší než iné, väčšina psov sa vyznačuje veľkými vonkajšími ušami. Sedemnásť svalovim umožňuje vzpriamovať sa alebo obracať ako zvukové receptory, keď sa chcú zamerať na zdroj zvuku. Zaregistrujú zvuky s 35000 kmitmi za sekundu (v porovnaní so schopnosťou človeka zaregistrovať zvuky s 20000 kmitmi za sekundu a mačky s 25000 kmitmi za sekundu), čo znamená, že začujú zvuk, ktorý je mimo dosahu ľudského ucha. Sú schopné napríklad vycítiť rozdiel medzi dvoma taktomermi, z ktorých jeden udáva sto a druhý deväťdesiatšesť úderov za minútu. Psy si prehradzujú vnútorné ucho, keď chcú zo všeobecného hurhaja vyfiltrovať zvuky, na ktoré sa sústreďujú.
Iné schopnosti
Podobne ako mačky, aj psy sú veľmi citlivé na vibrácie. Pomerne v predstihu, ba niekedy celé dni pred tým, než si človek uvedomí nejaký pohyb, upozorňujú na záchvevy pôdy. Nie je bez zaujímavosti, že psy reagujú iba na blízkosť skutočného zemetrasenia, akoby mali schopnosť rozlišovať medzi blížiacim sa zemetrasením a 150000 inými záchvevmi zemsek kôry, ktoré sa každoročne vyskytujú a vôbec ich nevyplašia.
Účinnou zbraňou psa sú zuby. Mocné čeľustné svaly umožňujú v prípade potreby prudko zahryznúť. Dvadsaťkilogramový bastard pri uhryznutí vynaloží tlak 165 kg. Priemerný dospelý človek sa zahryzie nanajvýš s tlakom 20-29 kg; špeciálne trénované osoby dosiahnu tlak iba 73 kg.
Napokon: čo povedať o mimozmyslovom vnímaní psov? Opakované testy v najprísnejších podmienkach dokazujú, že niektoré psy sa vyznačujú telepsychickými schopnosťami - tým, čo sa u človeka nazýva šiestym zmyslom. Možno aj preto váš pes vycíti ešte skôr, než ste sa rozhodli, že sa chystáte na prechádzku.
Farba srsti
Na opis farby a sfarbenia srsti sa pre ríšu psov používajú tieto odborné termíny:
- Mramorové - zmes čiernych, modrých a sivých chlpov.
- Strakaté (alebo škvrnité) - so škvrnami v dvoch farbách.
- Sedlové - osrstenie na chrbte v podobe sedla.
- Pšeničné - srsť vo farbe dozrievajúcej pšenice, bledožltá až svetlohnedá.
- Trojfarebné - srsť v troch farbách, napríklad čierna, biela a hnedočervená.
- Grošované - jemná zmes farebnej a bielej srsti.
- Sobolie - chlpy s čiernym zakončením na podklade sivého, svetlohnedého, hnedočerveného, zlatého alebo strieborného osrstenia.
- Pruhované (s odznakmi) - pruhovaný efekt sa dosahuje čiernou srsťou na svetlofarebnom podklade.
- Grizly - zmes modrosivého, červeného a čierneho osrstenia.
Kostra psa
Kostra psa sa skladá z dvoch hlavných typov kostí: dlhých kostí (duté kosti ako napríklad končatinové kosti a chrbtica) a plochých kostí (lebka, panva, a lopatka). Hoci sa základný vzor od praveku nezmenil, podstatné zmeny sú medzi plemenami v končatinových kostiach. Len si predstavte rozdiely medzi tvarmi jazvečíka a bernardína. Dôvodom toho je, že človek úmyselne šľachtil psov s rozličnými dĺžkami a hrúbkami kostí.
Práca kostry
Kostra je systémom kostených pák uvádzaných do pohybu svalmi, ktoré sa v rozhodujúcich bodoch upínajú na kosti. Kosti sú navzájom spojené kĺbmi, ktoré vykonávajú úlohu tlmičov nárazov.
Štruktúra kosti je zložitá a dáva telu veľkú stabilitu, ale neprekáža mu v pohybe. Kosti sú zakončené šľachami, ktoré určujú smer pohybu kostí a stupeň ich vychýlenia.
Každý kĺb je uložený v kĺbovom puzdre, ktoré obsahuje kĺbové mazivo. Konce kostí v kĺbe sú pokryté chrupavkou, ktorej hladký povrch umožňuje ľahký pohyb kĺbu a napomáha tlmiť otrasy pri prenášaní váhy tela na nohu.
Rast a vývoj kostí
U plodu majú dlhé kosti zo začiatku chrupavkovitú štruktúru, no v neskorších týždňoch kotnosti sa menia na skutočné kosti. Končatinové kosti, ktoré považujeme za duté kosti, sú ukončené na oboch koncoch kĺbom alebo článkom.
Časti dlhých kostí, ktoré nie sú zakryté kĺbom, sú pokryté pevným väzivom okostice. V mladosti, keď pes rastie, vnútorná vrstva okostice aktívne narastá a vytvára kosť, súčasne sa zväčšuje aj priemer kosti. Vnútorná časť dutých kostí sa starnutím absorbuje, a tým sa zabráni jej prílišnému zhrubnutiu a oťaženiu. Pôvodná stena kosti, zvaná cortex, má tak stále rovnakú hrúbku.
Keď sa rast psa zastaví, stane sa okostica relatívne nečinnou, ale ak dôjde k zlomenine, znovu sa v oblasti zlomeniny aktivizuje. Aby sa predišlo oslabovaniu kosti, jej vnútorná časť je vyplnená jemnou kostnou výstuhou, ktorá sa nazýva trabecullae. V mladosti je vnútorný priestor kosti vyplnený kostnou dreňou, ktorá sa v procese starnutia mení na tuk.
Kosť rastie do dĺžky v kostných miestach blízko kĺbov, ktoré sa nyzývajú rastovými alebo epifyzálnymi platničkami. Tieto rastové platničky sú miesta, kde neprestala tvorba kostnej chrupavky, ktorá pôsobí ako postupová vrstva za rastovými platničkami v rastovej časti kosti. Chrupavka sa mení na kosť, a tým kosť rastie. U prevažnej väčšiny psov prestávajú duté kosti rásť po desiatom mesiaci veku.
Komentáře
Přehled komentářů
Super!
Bodrík
(Anna Čmiková, 18. 3. 2011 6:12)Milujem zvieratá, zvlášť psíkov. Moj pes sa volá Bodrík a je to najrozkostnejšie zvieratko na Zemi. Má ma veľmi rád a presne viem, čo odo mňa chce, lásku a porozumenie a najviac pohladenie. Preto lutujem tých, którí vyhadzujú psíkov na ulicu, lebo nevedia, že prichádzajú o njlepších priateľov. Zdravím psíčkarov Anička
psi
(Marina, 12. 1. 2014 18:27)